Mauricius - Fauna a flóra

Maurícijská príroda

Fauna

Prvé divé zvieratá, ktoré návštevníci ostrova Maurícius pravdepodobne spatria, budú tlupy makakov, ktoré sa potĺkajú všade okolo Grand Bassin a Black River Gorges. Všadeprítomné sú aj Munga. Tieto cibetkovité šelmy doviezli v 19. storočí z Indie, aby hubili prenášača moru - krysy. Pôvodným zámerom bolo len vysadiť samca, lenže pár samíc sa na ostrov predsa len dostalo a čoskoro bola Munga všade. Holanďania kvôli čerstvému mäsu priviezli jávske jelene. V lesoch uvidíte veľa diviakov. Zaujímavými zvieratami sú ovocné netopiere. Cez deň spia zavesené vo vetvách stromov a večer sa vydávajú mlsať ovocie a stávajú sa nočnou morou miestnych ovocinárov. Vyskytuje sa tu aj zvieratko, podobné nášmu ježko, ktoré sa volá pichliač. Z plazov tu môžete vidieť nádherného tyrkysového a červeného gekóna a telfairové scinka, čo sú jašterice s pazúrmi. Na Mauríciu nežijú nebezpečné druhy plazov. Najznámejším predstaviteľom vtáčej ríše bol vták dodo alebo blboun nejapný, ktorý bol pre absolútnu neschopnosť obrany vyhubený. Posledný vták dodo bol videný v roku 1660. Z ďalších druhov môžete uvidieť napríklad ružového holuba (voľne na ostrove Ile aux Aigrettes), zelené papagáje, bulbula červeno chvostého.

Podmorské svety - Indický a Tichý oceán patrí k najbohatším ríšam morskej flóry a fauny. Bránu tohto čarovného sveta, ktorý obývajú jemné koraly, priesvitné krevety a mračná dúhovo sfarbených rybiek, vám otvorí šnorchlovanie a potápanie s dýchacím prístrojom. Návšteva podmorského sveta pre vás bude naozajstným potešením a zábavou. Je vhodné naozaj pre každého a počas celého roka. Na rozdiel od iných ostrovov v Indickom oceáne tu potápanie nie je limitované hĺbkou 30 metrov.

Pod morskou hladinou sa stretnete:

* s koralmi najrôznejších tvarov a veľkostí. Ich viditeľná časť je vlastne len vonkajšia vrstva, tenká škrupina živých organizmov - polypy - na kostre starších koralov. Ostrov Maurícius zostal ušetrený javu El Nino, ktorý v roku 1996 zničil v iných miestach 90 % korálového života. Maurícius je omývaný vodami prúdiacimi zo západného pobrežia Austrálie a nepatrné zmeny teploty podporujú rapídny rast niektorých druhov koralov - Madreporas a Acroporas.
* s ostnatokožcami - do podkmeňa ostnatokožcov patrí hviezdica, ježovky, bezstvolové lilijice a niektoré druhy morských uhoriek.
* s úhormi a murénami - v okolí Maurícia sa bežne vyskytujú murény. Číhajúce v trhlinách vyzerajú hrozivo a vlastne vás môžu aj škaredo pohrýzť, aj keď nie sú voči ľuďom agresívne. Najväčšia z nich je muréna obrovská, dorastá do dĺžky až troch metrov.
* s mnohými druhmi rýb - Indický oceán je domovom tisícov druhov od maličkých diamantových rybiek - najmenšie živočíchy s chrbticou - po obrovského žraloka veľrybieho. Niektoré ryby možno uvidieť vo dne, iné sa skrývajú v puklinách a jaskyniach a vynoria sa až v noci. K najbežnejším a najfarebnejším rybám patria klauni, ploskozubci, pomci, klipky a rôzne druhy kanicov. Celkom blízko k útesu Maurícia sa niekedy v honbe za korisťou zatúlajú aj tuniaky alebo barakudy.
* s mäkkýšmi (napr. ustrice, hrebenatky, chobotnice a kalamáre)
* s rajou - najbežnejším druhom je manta, manta obrovská meria aj cez 6 metrov.
* a s korytnačkami - medzi tunajšie druhy patrí kožatky, karety, korytnačky zelené.

Symbióza

Séria rôznych druhov rýb a iných útesových živočíchov nadväzuje zaujímavé symbiotické vzťahy - vzájomne výhodné spolužitie dvoch nie príbuzných druhov. Zvlášť zaujímavým typom sú rybky čističky. Pyskatci sa usadia na útese ako "čističky". Keď sa priblíži zákazník, predvedú "tanec", ktorým dajú najavo pripravenosť na akciu, a potom sa okolo veľkej ryby bleskurýchlo mihajú a obzobkávajú odumreté šupiny, parazity a podobne. Dokonca vplávajú do papule oveľa väčšie ryby a vyčistia jej zuby.

Blboun nejapný neboli dodo - ilustrácie v lodných denníkoch prvých lodí, ktoré priplával na Maurícius, znázorňujú stovky bucľatých vtákov, ženúcich sa k pobrežiu, aby zistili, kto to k nim zavítal. Chýbal im prirodzený nepriateľ, tak sa títo veľkí príbuzní holubov stali ľahkou korisťou hladných námorníkov, ktorí im hovorili dodo, čo znamená "blbý - hlúpy". Iba za 30 rokov sa im v spolupráci so psami, opicami, ošípanými a krysami podarilo doda vyhubiť. Posledného doda videli v roku 1660. Rovnako prekvapujúci ako rýchlosť vyhubenia blbouna nejapného je aj nedostatok dôkazov, že tento vták vôbec existoval. Počas 18. storočia sa do Európy dostalo niekoľko pozostatkov ( kodanská univerzita má zobák, Oxford zas celú hlavu a nohu a pražské Národné múzeum hornú čeľusť). Takže až po dlhú dobu sa naše poznatky o blbounovi zakladali prevažne na kresbách námorníkov zo 17. storočia. V roku 1865 tunajší učiteľ George Clark objavil v bažinatej oblasti Maurícia - v mieste dnešného letiska jeho kostru. Vedci v Edinburghu kostru poskladali a dali tak základ všetkým ďalším pokusom o jeho rekonštrukciu. Jednu z nich uvidíte v prírodovednom múzeu v Port Louis.

Flóra

Takmer jedna tretina z 900 rastlinných druhov nerastie nikde inde na svete, len na Mauríciu. Mnohé z týchto rastlín zvádzajú ťažký boj s importovanými druhy.
Maurícijské lesy pôvodne pozostávali zo stromov tambalacogue, ktorému sa hovorí strom dodo. Patrí medzi ohrozené druhy. Ide o vysoký strom so strieborným kmeňom a s veľkými, pevnými semenami, ktoré údajne vyklíčia, keď prejdú zažívacím traktom blbouna nejapného. Vedci sú na tieto tvrdenia skeptickí, ale nemožno poprieť, že sa strom rozmnožuje veľmi ťažko.
Pláže lemujú hlavne prasličníky - známe ako filaos. Tieto vysoké chumáčovité stromy slúžia ako prirodzené vetrolamy a darí sa im v piesočnatej pôde. Mimo prasličníkov tu bolo vysadených veľa eukalyptov, aby zabránili erózii pôdy. Ďalšie pôsobivé stromy sú indickej banyany a prekrásne červeno kvitnúce sapany nádherné. Veľmi rozšírenou kvetinou je antúria s jediným červeným okvetným lístkom. Táto kvetina pochádza z Južnej Ameriky a na ostrov sa dostala koncom 19. storočia. Na prvý pohľad vyzerá ako z umelej hmoty a po odrezaní vydrží vo vode až tri týždne.